Oceľ vybudovala EÚ – stojí dnes za oceľou? Nespravodlivý obchod, vysoké náklady na energiu a nerovnomerná transformácia, ktorej chýba dostatočná podpora, ohrozujú prežitie oceliarskeho priemyslu. Lídri EÚ sa musia rozhodnúť, či budú investovať do hospodárskej bezpečnosti a sociálnej stability.

Na dnes predsedníčka Europskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zvolala strategický dialóg o oceli. Je to rozhodujúci moment, ktorý rozhodne o osude priemyslu, ktorý bol chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva a politickej jednoty. Európska oceliarska výroba a jej pracovníci sú základným pilierom samotného európskeho projektu a formovali demokratické hodnoty a sociálne práva. Sú i chrbtovou kosťou zelenej transformácie Európy.

Dnes však hrozí zánik európskemu oceliarskemu priemyslu. Priemyslu, ktorý poskytuje viac ako 300 000 priamych a 2,2 milióna nepriamych a indukovaných kvalitných pracovných miest. Priemysel, ktorý udržiava mnohé regióny v celej Európe – od Gijonu po Luleå, od Duisburgu až po Košice.

Oceľ v bezprecedentnom súbehu kríz
Za posledných 15 rokov v EÚ zaniklo 100 000 pracovných miest, čo predstavuje štvrtinu oceliarskej pracovnej sily v EÚ a ďalších 18 000 pracovných miest zaniklo minulý rok. Každé zatvorenie oceliarne nie je len stratou výroby, ale aj ranou pre ich zamestnancov, ich rodiny a okolité komunity. Dôsledkom je zvyšujúca sa nezamestnanosťou a oslabenie regionálnych  ekonomík. Rok 2024 bol rekordným rokom z hľadiska redukcie kapacít so stratou 9 miliónov ton, pričom v roku 2023 bola zaznamenaná najnižšia úroveň výroby v histórii EÚ a to iba 126 miliónov ton. Na druhej strane takmer tretina dopytu po oceli v EÚ bola pokrytá lacným dovozom.

Európski oceliari a pracovníci čelia bezprecedentnému súbehu kríz:

• globálnej nadmernej kapacite,
• nekalým obchodným praktikám,
• vysokým cenám energie,
• politickej neistote,
• nedostatočnej ochrane zamestnancov počas zelenej transformácie
  – na pozadí nedostatočného dopytu,
• geopolitického napätia a konfliktov v našom susedstve.

Správna diagnóza, avšak opatrenie nie sú dostatočne radikálne a ani naliehavé
Európska komisia vo svojej nedávnej dohode o čistom priemysle a akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu uznala strategický význam energeticky náročných priemyselných odvetví a správne identifikovala problémy, ktoré treba riešiť. Hoci obsahujú niekoľko rozumných návrhov, ako napríklad o vedúcich trhoch, ktoré by mohli stimulovať investície do dekarbonizácie alebo využívaní sociálnych podmienok, nie sú navrhované opatrenia dostatočne radikálne a ani naliehavé. Nezvrátia kolaps jedného z najstrategickejších priemyselných odvetví v EÚ. Tieto opatrenia nezábrania ďalšiemu prepúšťaniu a zatváraniu závodov.

Boj proti globálnej nadmernej kapacite a nespravodlivému obchodu
Nekalá súťaž ničí naše odvetvie. Masívna globálna nadmerná kapacita ocele vo výške viac ako 550 miliónov ton predstavuje viac ako 4-násobok súčasnej európskej produkcie ocele. Prognóza je ďalší nárast nadvýroby ocele, čo bude viesť k zrúteniu trhov. Existujúce antidumpingové a antisubvenčné clá EÚ nedokážu čeliť prudkému nárastu dovozu zo všetkých častí sveta. Lacný dovoz tak nahrádza európske výrobky. Dôsledkom je znižovanie výroby ocele v EÚ znižuje a rušenie pracovných miest.

EK potvrdila, že pracuje na systéme, ktorý by nahradil súčasné ochranné opatrenia, no neposkytla žiadne ďalšie podrobnosti, najmä pokiaľ ide o načasovanie a obsah.

Cenovo dostupná energia
Európski oceliari platia za elektrinu dvakrát až štyrikrát viac ako ich globálni konkurenti. Keďže energia predstavuje významnú časť nákladov na výrobu ocele, má to priamy vplyv na konkurencieschopnosť európskej ocele a jej dekarbonizáciu.

Akčný plán Komisie pre cenovo dostupnú energiu uznáva tento problém, ale riešenia nemusia byť dostatočné. Zníženie daní a odvodov môže pomôcť avšak neovplyvní to veľkoobchodné ceny, ktoré sú prehnané. Bez konkurencieschopných cien energie nemôžu výrobcovia ocele prežiť, nehovoriac o schopnosti dekarbonizovať za takýchto podmienok.

Odstránenie nedostatkov v mechanizme tzv. uhlíkového cla
CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism, tzv. uhlíkové clo) je dôležitým nástrojom, ale v praxi by ho veľké medzery mohli urobiť neúčinným. Spoločnosti mimo EÚ by mohli presmerovať oceľ s nižšími emisiami uhlíka do EÚ a oceľ s vyššou uhlíkovou náročnosťou na iné trhy. Nemuseli by tak investovať do dekarbonizácie a výsledkom by bola zrýchlená deindustrializácia v EÚ.

EK sľúbila legislatívny návrh až začiatkom roka 2026, čo vedie k neistote pre európske spoločnosti, ktoré sú ochotné investovať do dekarbonizácie. Zároveň im budú stúpať náklady v dôsledku zrýchleného postupného ukončovania bezodplatných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami, ktoré sa začína na budúci rok.

Spoľahlivý Európsky akčný plán pre oceľ je rozhodujúcim momentom pre EÚ
Európski výrobcovia ocele a sociálni partneri sa dlhodobo zasadzujú za spoľahlivý  Európsky akčný plán pre oceľ , ktorý prinesie riešenia na mnohé súčasne výzvy.

Počas pandémie sa EÚ presvedčila, že nie je možné sa spoliehať na nestabilné globálne dodávateľské reťazce. Od ruskej invázie na Ukrajinu EÚ diverzifikuje svoj energetický mix, aby nebola energeticky závislá na agresorovi. Bez európskej ocele by EÚ stratila kontrolu nad svojou bezpečnosťou, energetickou infraštruktúrou, výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a ambíciami v oblasti klímy, automobilovým priemyslom, stavebníctvom, prakticky vo všetkych odvetviach priemyslu.

EÚ musí zmeniť svoju akčnosť. Je čas, aby európski lídri zabránili demontáži priemyslu, postavili sa výzvam čelom tak, aby európska oceľ bola pilierom budúcej úspešnej a prosperujúcej EÚ.

Oceliarsky priemysel, jeho pracovníci a samotný európsky projekt netrpezlivo čakajú na odpoveď. Je jedna minúta do polnoci.

Judith Kirton-Darling, generálna tajomníčka európskeho odborového zväzu industriAll
Axel Eggert, generálny riaditeľ Európskej oceliarskej asociácie (EUROFER)